Pre Kostku bola práca s modelom hlavne v ranej tvorbe veľmi dôležitá. Sochár a model, atmosféra ateliéru odzrkadľujú Kostkov záujem o túto tému v priebehu jedného desaťročia. Tri komorné plastiky predstavujú tiež vývoj umelca od expresívne podanej modelacie po sošnejšiu a geometrickejšiu formu vyjadrenia. V Sochárovi (1961) rieši symbolicky odveký problém sochára, a to výzvu ako vyjadriť myšlienku, driemajúcu v hmote, či už v kameni alebo v inom materiáli. V plastike Sochár a model (1962) chcel umelec zachytiť intímnu atmosféru ateliéru, kde model-ženský akt pôsobil ako inšpiračný zdroj mnohých kresbových a sochárskych štúdií. V poslednom variante tohto tématu (Ateliér, 1971, uprostred zobrazenia) pozorujeme zrobustnenie a geometrizáciu foriem, ktoré sú charakteristické pre Kostkovu neskorú tvorbu.