Postava koníka sa objavuje už v ranej Kostkovej tvorbe. Sú to hlavne kresby vojnových jazdcov na koňoch. Z roku 1940 pochádzajú dve veľké plátna s postavou umierajúceho koňa, ako symbolu vojnovej tragédie. Postavy jazdcov na koňoch vniesol do slovenského moderného umenia v 30. rokoch 20. storočia Cyprián Majerník. Neskôr dominovala postava koňa aj v maľbe a ilustrácii Vincenta Hložníka. Kostka použil vzpínajúcu sa konskú hlavu v plastike Povodeň z roku 1967, vyjadrujúcu takto opäť symbolicky dramatické udalosti pri povodni na Dunaji. Konskú hlavu zakomponoval aj do sochárskej skladby Veľká balada (1967), kde tento motív umocňuje poetickú a baladickú symboliku koňa ako súčasti slovenskej ľudovej tradície, objavujúcu sa v ľudových piesňach, baladách i vo výtvarnom prejave. Poetické zobrazenie Chlapec s koníkom nachádzame v Kostkových neskorých kresbách 80. rokov. Túto tému završuje plastikou svojej neskorej tvorby – Oráčova jar. Tak ako v názve diela i v celkovom pojatí sochy zostáva Kostka verný svojmu poetickému cíteniu. Motív stvárnil ako hlavu koníka na pozadí s rastlinnými výhonkami. V jednoduchej kompozícii vyjadril všetko to, čo bolo jeho cíteniu blízke – slovenská dedina, jej život obyčajných ľudí, jar oráča symbolizujúci začiatok novej nádeje, ktorú k nám každoročne prináša jar.